Pamätná kniha obce

V zmysle Vládneho nariadenia č.169 zo dňa 17. novembra 1932 o pamätných knihách obecných, nariadila Vláda republiky Československej podľa zákona zo dňa 30. 1. 1920, č. 80 Sb.Z. a n.,  všeobecné pokyny pre kronikára.

„§ 1. (1) Každá politická obec je povinná založiť svojím nákladom pamätnú knihu obecnú, a to nemá-li jej dosiaľ, najpozdejšie do 1. júla (červenca) 1933…“ – znie začiatok uvedeného nariadenia, ktoré je súčasťou „Pamätnej knihy obce Mojšová Lúčka“, nachádzajúcej sa v Štátnom archíve v Žiline. 1)

I keď bolo povinnosťou zapisovateľa/ kronikára viesť pravdivé informácie, nemožno k nim pristupovať ako k oficiálnemu zdroju, pretože sú často prezentované subjektívnym postojom pisateľa. Vzhľadom však k roku vzniku tejto knihy (1933), môžeme ju vnímať ako jednu zo zachovaných pamätihodností. K informáciám z nej je však treba pristupovať citlivo, s ohľadom na dobu, v ktorej bola tvorená, kým a pre aký – možno „povinný“ účel.

Z informácií uvedených v „Pamätnej knihe obce Mojšová Lúčka“ vyberáme:

• knihu zaviedol vtedajší starosta obce Štefan Kajsík dňa 1. júla 1933 za prítomnosti obvodného notára Karol Albrecht s pečaťou obvodného notárstva v Rosine;
• prispel do nej na str. 5 „poštový elév“ Gašpar Kajsík graficky upraveným textom „Dejepis je Dunaj, ktorý má mnoho ramien a stále vteká do mora večnosti.“;
• v písaní sa autor snaží vrátiť sa aj do histórie, pričom začína dobou „predvojnovou“ (pozn. pred 1. sv. vojnou) a konštatuje, že o založení obce nemajú „žiadnych poznamenaných dat“;
• spomína sa „maďarská škola“, kde učila Štefánia Kubicová zo Žiliny so silnou maďarizáciou v predvojnovom období;
• do kroniky sa dostal aj židovský krčmár Jozef Mauz, ako človek, ktorý sa stýkal so širším okolím, bol bohatý, choval hodne oviec, mal veľkú záhradu s ovocnými stromami a podľa ústneho podania „nebol k občanom zlý“;
• ľudia sa zväčša živili pltníctvom a poľnohospodárstvom;
• počas 1. sv. vojny (1914 – 1918) bol starostom obce Jozef Hrivec;
• opisuje sa „prevrat“ po vzore obce Strečno, pri ktorom navrátení muži z vojny napadli žida Mauza, rozbili mu hostinec, „pálené poodnášali, porozlievali a i mnoho vypili. Čo mal ovce, tie porezali, varili mäso a jedli.“ Jozef Mauz sa ukryl a po dvoch dňoch odišiel so svojou rodinou  do Žiliny, neskôr do Bratislavy.

zdroj: Štátny archív Žilina; spracovala Ing. Mária Zemiaková

• dobovo bol v minulosti používaný názov Mojšová Lúčka i Mojšova Lúčka